4. deň bol plný pekných zážitkov. Bolo slnečno, teplomer ukazoval permanentne 28 stupňov. Ráno sme sa vybrali do športovej haly, pozreli sme si niekoľko zápasov, najmä z kategórie senioriek do 52 kg, kde súťaží Marszana Pawlik. Dnešný súťažný deň patril seniorským kategóriám v športovom boji.
Keďže zápasy žien boli naplánované na obed a vonku svietilo krásne slniečko a my sme mali dnes voľný deň, urobili sme si menší výlet na pláž De Levante, ktorá je blízko haly. Cesta netrvala dlho, asi tak do 10 – 15 min chôdzou.
Na pláži sme si urobili zopár pekných záberov a vydali sme sa pozdĺž promenády k útesom. Na pláži sa opaľovali a kúpali turisti, prevažne seniori, no nemožno tvrdiť, že len oni. Stále sa nevieme spamätať z toho ako je tu horúco a desí nás predstava návratu do chladného Prešova a ešte k tomu na dušičky.
Po príchode na „útesy“ (no ono to bolo niečo také ako skala alebo, žeby predsa útesy, na ktorých boli hotely, obchody) sme sa nestačili diviť, boli sme očarené prekrásnou panorámou, ktorú tento kopec ponúkal. Dané miesto sa nazýva Plaza de Castelar. Na jednej strane sa nám ponúkal pohľad na pláž De Levante a na druhej strane sa rozprestierala pláž v okolí centra Benidormu, v pozadí bolo vidieť vysoké benidormské bytovky, medzi ktorými sa majestátne vynímal Hotel Bali. Panorámu uzatvárali kopce, ktoré v pozadí lemujú celý Benidorm.
Na tomto mieste sme si zakúpili propagačné materiály a nejaké suveníry. Bolo to super, výlet stál za to.
Po návrate do haly sme si stihli ešte pozrieť finálové zápasy v niektorých kategóriách. A ešte prekvapenie – oslovil nás jeden Slovák, ktorý pochádza z Nitry. Prišiel sa pozrieť na súťaž a povzbudiť Slovákov, myslím si, že bol sklamaný keď zistil, že sme tu len dve zástupkyne. On cvičí kickbox a pracuje tu ako barman už viac ako 5 rokov. Zajtra príde povzbudiť Lenku.
Autobusy odchádzali do hotelov ako obvykle o 13:30. Naobedovali sme sa, už ani neviem čo sme mali, potom sme si išli odpočinúť na izbu.
O 15:15 sme sa chystali na kongres. Lenka zistila, že stratila ID kartu, tak sme ju dosť dlho hľadali, no neúspešne. Na základe tejto skutočnosti nás pravdepodobne nechal transport do Hotela Bali, nevieme to s istotou, pretože nám nebola poskytnutá o tom žiadna informácia. Nič nám iné neostávalo len vziať si taxík. Medzi tým ako sme čakali, prišiel k nám rumunský prezident ich TKD federácie, pomohol nám s materiálmi, ktoré sme viezli na kongres a šiel s nami. Aj M. Oltean bol gentleman a zaplatil nám taxík aj napriek tomu, že sme namietali.
Na kongres sme dorazili asi 10 min neskôr, ale nič sme nepokazili, lebo práve prebiehala prezentácia, každý sa podpisoval a zapisoval.
Kongresová miestnosť bola pekne pripravená. Každá krajina mala svoje miesto označené papierom, na ktorom bol názov krajiny. Na stole ležali po 1 exemplári promo materiály ako z Benidormu, tak z Canady (propagácia Majstrovstiev sveta 07), minerálka. Potešila oranžovo béžová taška z nápisom WC 2006.
Kongres prebiehal tak ako zvyčajne, po prezentácii dostal slovo prezident ITF, potom to bolo v réžii generálneho sekretára. Predmetom boli informácie zo súdu vo Viedni – proti Chang Ungovi a náležité opatrenia, o ktorých sa nemôžem zmieniť.
My sme využili príležitosť hneď na začiatku a po odporúčaní prezidenta AETF sme rozdali náš promo materiál týkajúci sa Euros 07. Následne sme individuálne reagovali na dotazy niektorých členov.
Lenka sa kongresu zúčastnila ako moja asistentka. Bol to jej 1. kongres a tak sa s Vami podelí o svoje pocity: „Všetko začalo hrozne, už tým, že sme hľadali ID kartu. Očakávala som od kongresu niečo viac, myslela som si, že to bude zaujímavejšie. V celku tam bola sranda. No zdalo sa mi, že kongres mohol mať dynamickejší priebeh.“
Naspäť sme opäť cestovali taxíkom, s už spomínaným rumunom a to aj preto aby sme mu oplatili cestu, no aj teraz to zaplatil, že neexistuje aby dve dámy platili, to by ako chlap nedovolil.
Keď sme prišli na izbu pokračovalo sa v hľadaní ID karty, ale márna naša snaha. Mali sme už len jedinú možnosť a to – prehľadať jedáleň. Pred večerou sme si zbehli kúpiť oproti vodu.
Na večeri bolo opäť plno, pomaly sme si nemali kde sadnúť, pýtali sme sa na tú kartu aj na recepcii, ale nenašla sa. Chystala som sa napísať sms hlavnému organizátorovi, že čo s tým.
Pri odchode z jedálne Lenku oslovil jeden počerný pán s dieťaťom na rukách, či nestratila ID kartu – mali ste vidieť ako Lenke zažiarili oči. Jeho dcéra našla tú kartu pri bazéne, keď liezla štvornožky.
Teším sa, že to skončilo dobre, pretože čakanie do rána, čo z kartou by bolo stresujúce a to si nemôžeme dovoliť, zajtra štartujeme. Je 21:41 Lenka je už pripravená na spánok, ja ešte pôjdem poslať túto správu.